Ponohospodrsky pozemok

Sp

Ponohospodrska vroba sa znane odliuje od priemyselnej vroby niekokmi kovmi znakmi. Zkladnou charakteristikou ponohospodrskej vroby je jej viazanos na pdu. Pda ako vrobn prostriedok je vemi variabiln, v jednotlivch reginoch krajiny m in prirodzen rodnos, fyziklne vlastnosti a potrebu pecilnych prav (napr. meliorcie). Tm sa aj nklady jednotlivch podnikov na zrodovanie pdy znane lia. V sasnosti sa uplatuje tzv. bonitcia pdy, o je systm ohodnocovania kvality pdy.

  • POZEMOK

    Na liste vlastnctva mu by uveden tieto druhy pozemkov :

    • Orn pda
    • Chmenica
    • Vinica
    • Zhrada
    • Ovocn sad
    • Trval trvny porast
    • Lesn pozemok
    • Vodn plocha
    • Zastavan plochy a ndvoria
    • Ostatn plochy
  • PONOHOSPODRSKY POZEMOK

    Ponohospodrsky pozemok (resp. ponohospodrsky vyuvan pda) je orn pda, chmenice, vinice, zhrady, ovocn sady, lky, pasienky a alej pda, ktor m by naalej ponohospodrsky obhospodarovan, ale doasne obrban nie je. Ponohospodrska pda je vinou charakterizovan uritou vrstvou rodnej pdy na poliach - ornice. Z ekonomickho hadiska s pdy rozdelen poda kvality poda bonitovanch pdno- ekologickch jednotiek (BPEJ).

  • O PRE VS MԎEME UROBI

    Na zklade bonitcie pdy, registra produknch celkov, spsobu vyuvania pdy ohodnotme kvalitu a posdime cenu Vami kupovanch ponohospodrskych pozemkov. Nartneme Vm monosti vyuitia pdy na alternatvne ponohospodrske vyuitie (primrna, sekundrna, ostatn), poda vypotanej produknej schopnosti pozemkov. Poskytneme Vm vetky verejne dostupn informcie o danch pozemkoch a danej lokalite.



    Bonita pozemkov

    Ponohospodrske pozemky s charakterizovan "bonitovanmi pdno-ekologickmi jednotkami" (BPEJ). Tmto jednotkm odpovedaj aj normatvne daje o produkcii ponohospodrskych plodn, ktor sa mu v danch prrodnch podmienkach a pri obvyklej agrotechnike pestova, ako aj normatvne daje o nkladoch, o sli pre vpoet ceny pdy.

    Zdroj VPOP Bratislava

    Register produknch celkov

    Register produknch celkov je geografick databza, ktor eviduje ponohospodrsky vyuvan pozemky, ku ktorm sa vzahuj iadosti ponohospodrov o dotcie na konkrtne plochy. Predmetom registra a evidencie s ponohospodrske parcely, ktor s definovan ako svisl plocha pozemkov, na ktorch uvatelia - njomcovia pozemkov pestuj plodiny. Register pozemkov je vyuvan na priame platby ponohospodrske dotcie na plochu, hospodrenie v menej priaznivch oblastiach, na agroenviromentlne opatrenia, na zalesovanie pozemkov, na zisovanie ponohospodrsky nevyuitench pozemkov (neitky) a podobne.
    Databza produknch blokov - LPIS je v sasnom obdob rieen v rmci registra ponohospodrsky vyuvanch pozemkov poda legislatvy Eurpskej nie. Register ponohospodrskych pozemkov je sasou IACS, ktor je v kadom tte Eurpskej nie realizovan v slade so zkladnmi prvnymi predpismi EU.

    Zdroj VPOP Bratislava

    ROZMIESTNENIE A SPSOB VYUVANIA PONOHOSPODRSKYCH DRUHOV POZEMKOV

    o pre Vs meme urobi pri jednotlivch druhov pozemkov:

    Orn pda

    Pri ornej pde uvedieme vmeru, poet a oznaenie pozemkov v LPIS-e, zastpenie BPEJ na jednotlivch pozemkoch. Vyhodnotme vekos pozemkov, uplatovan osevn postupy, truktra a vhodnos pestovania plodn v danej vrobnej oblasti.

    Chmenice

    Pri chmeniciach uvedieme vmeru, vek a spsob vsadby (ben, bezvirzna) a spon chmeovch porastov. Uruje sa sasn spsob vyuvania (intenzvny, resp. doasne odstrnen porast) s predpokladom do budcnosti. Hodnotia sa uplatovan protierzne opatrenia a zabezpeenos skladovacch, suiarenskch a pracovnch kapact.

    Vinice

    Pri viniciach uvedieme poet a oznaenie pozemkov, ich vmeru. Charakterizuje sa spsob vsadby (tvar vedenia, druh opornej kontrukcie, vek porastu a stupe intenzity vyuvania (intenzvne, prestrle, opusten). Hodnotia sa uplatovan protierzne opatrenia, prevaujca expozcia a sklonitos zemia. Uvdza sa prslunos do vinohradnckej oblasti, vinohradnckeho rajnu a do kategrie vinohradnckych obc (B1, B2 a B3). Zmery do budcnosti, prpadn retrukturalizcia vinohradov v zmysle nrodnho plnu.

    Zhrady (mimo intravilnu obce)

    Identifikuj a popisuj sa plochy v zhradkrskych osadch, plochy klok (ovocn, vinin, chmeov a pod.) a plochy zhradnch centier vrtane sklenkov. Hodnotia sa intenzifikan opatrenia (monos zvlah), odbytov monosti, skladovacie a pracovn kapacity.

    Ovocn sady

    Urme zastpenie ovocnch sadov a plant bobuovn, druh pestovanho ovocia, spsob vsadby (von alebo na drtenkch) a spon vsadby (tvorcov, obdnikov s medzivsadbou alebo trojuholnkov). Z hadiska intenzity vyuvania uvedieme spsob sasnho vyuvania (intenzvne, extenzvne, nevyuvan) a predpoklad do budcnosti. Vyhodnot sa realizovan protierzna ochrana na tchto plochch, prevaujca expozcia, sklonitos zemia a mikroklimatick ukazovatele polohy.

    Trval trvne porasty

    Ur sa zkladn kategorizcia trvalch trvnych porastov (TTP) a vmera poda stavu vyuvania v sasnom stave (prvky vyuvania pozemkov) ako aj z hadiska ekologickch a hospodrskych podmienok (typy s prebytkom vlahy, typy s priaznivm vodnm reimom a porasty suchch a vsunch stanov횝). Posdi sa potreba a monos zvenia vyuitia danho produknho potencilu TTP upravenm systmom vivy a obnovy v zvislosti na plnovan stavy HZ a technolgiu ich chovu. Posdi sa potreba a monos nvrhu mloproduknch trvalch trvnych porastov na zalesnenie

    Spracovan poda metodiky : http://fzki.uniag.sk/

    DELIMITCIA DRUHOV POZEMKOV

    (rozhranienie ponohospodrskej a lesnej pdy)

    Charakterizuje organizciu prvkov vyuitia pozemkov (umiestnenie, vekos, sasn stav v obhospodarovan).

    Na zklade analzy a vyhodnotenia danch podkladov a poznatkov o relnom a optimlnom spsobe vyuvania pdno-ekologickch jednotiek bol vypracovan nvrh pre delimitciu a usporiadanie pdneho fondu:

    1. do lesnho pdneho fondu a na neponohospodrske ely sa zarauj:

    - pdy na svahoch viac ako 25 (47 %) a nevyvinut a vrazne plytk pdy do 10 cm, na svahoch viac ako 17 (30,5 %).

    2. do TTP sa zarauj:

    - plytk pdy do 30 cm na pevnch substrtoch, nemeliorovan glejov, raelinov a zasolen pdy, ly, pdy na svahoch viac ako 12 (21 %), pdy v nadmorskej vke nad 800 m, nemeliorovan oglejen pdy v chladnom klimatickom regine, stredne hlbok, vrazne oglejen subtypy hnedch pd na svahoch 7 - 12 (11 21 %) v chladnom regine.

    3. do prechodnho zemia oratench pd s prevahou trvnych porastov:

    - plytk pdy na sypkch substrtoch, ahk mainov pdy na naviatych pieskoch, nemeliorovan komplexy lunch a zasolench pd, ahk, stredne skeletovit a stredne hlbok pdy, stredne hlbok, stredne skeletovit hned pdy a redziny 7 - 12 (11 21 %), vrazne oglejen subtypy v chladnom regine, stredne hlbok, stredne skeletovit oglejen subtypy hnedch pd, nemeliorovan ak, vrazne glejov nivn pdy v chladnom regine, podzolovan, kysl hned pdy v chladnom regine.

    4. do oratench pd:

    - ostatn pdy, ktor nemaj parametre predchdzajcich kategri.

    PRODUKN SCHOPNOS POZEMKOV

    Produkn schopnos pozemkov bola vytvoren na zklade integrovanho hodnotenia vzahov medzi vlastnosami pdno-ekologickch jednotiek (BPEJ), faktormi prostredia a dostupnmi dajmi o rodch plodn a tak sa vytvorila relevantn sstava hodnotenia produknho potencilu ponohospodrskych pd, ktor je vyjadren v 100-bodovej stupnici, (od 100 do 1 BH BPEJ), resp. v prslunch kategrich. Vyie bodov hodnoty vyjadruj vy produkn potencil pdy a niie naopak ni produkn potencil pdy.

    Zdroj VPOP Bratislava


Ak chcete kpi pozemok, mali by ste si v prvom rade prezrie aktulny list vlastnctva (LV) pre dan pozemok.

  • LIST VLASTNCTVA

    List vlastnctva (LV) sli na evidenciu vlastnctva nehnutenost a jeho originl je archivovan prslunou Sprvou katastra. Sprva katastra vydva tzv. Vpis z listu vlastnctva, ktor obsahuje vetky daje veden na originle LV. Vpis me by vydan ako "informatvny", alebo ako "pouiteln na prvne kony".

    Z listu vlastnctva vytate lokalizciu pozemku (okres, obec, katastrlne zemie).

    V asti A (v majetkovej postate) poda parcelnho sla zistte vmeru pozemku v m2, druh pozemku, spsob vyuitia pozemku, umiestnenie pozemku a prvny vzah.

    V asti B (vo vlastnckej asti) s uveden vlastnci poda priezviska, mena, rodnho priezviska a dtumu narodenia, alej tu zistte spoluvlastncky podiel, miesto trvalho pobytu vlastnka, spsob nadobudnutia vlastnctva a druh chrnenej nehnutenosti, napr. i sa pozemok nachdza v chrnenom loiskovom zem, alebo v pamiatkovo chrnenom zem.

    V asti C (archy) zistte, i neviaznu na pozemku archy a vecn bremen. Vecn bremeno me by vnym problmom a me vm znemoni plnohodnotne vyuva nehnutenos. Vecn bremeno na pozemku me obmedzova vlastnka nehnutenej veci v prospech niekoho inho tak, e je povinn nieo strpie (napr. prechod cez svoj pozemok), nieoho sa zdra (napr. uvania asti pozemku) alebo nieo kona (poskytova opatrovatesk sluby inej osobe). Vecn bremeno by zriaden aj v prospech pozemku, napr. Vm ako vlastnkovi umouje prstup na pozemok cez vedajiu parcelu, alebo mte na vedajom pozemku zriaden kanalizan achtu a pod.

  • GEOMETRICK PLN

    Geometrick pln je technickm podkladom prvnych konov, verejnch listn a inch listn, ktor poda zkona osveduj prva k nehnutenostiam, vrtane njomnch zmlv a me sli aj na zpis zmeny dajov KN.

    Pouije sa pri podan vkladu alebo zpisu prv k nehnutenosti. Vklad, alebo zpis do KN sa vykon podanm iadosti na prslun Sprvu katastra. K iadosti sa prilo originl GP a prpadne zmluva, ktor riei nov prvny vzah k nehnutenosti (napr. kpna, zmenn, darovacia, zlon...). V prpade vkladu sa prikladaj aj kolky v prslunej hodnote

  • KPIA Z KATASTRLNEJ MAPY

    Kpia z katastrlnej mapy je kpia originlu katastrlnej mapy archivovanej na sprvach katastra s obsahom aktulnym ku du vyhotovenia. Kpia me by informatvna alebo pouiten na prvne kony. Poplatky za vydanie kpie KM s rovnak ako pri vpisoch z LV.

Sp














© Rudlo Design, 2011